Užovka stromová

Trieda: Reptilia/plazy
Rad: Squamata/šupináče
Čeľaď : Colubridae/užovkovité

Znaky:
Náš najväčší had. Niektoré exempláre merajú vyše 150 cm. Telo je štíhle, svalnaté. V strede tela je 23 radov šupín, ostatné užovky ich majú spravidla iba 19. Brušné štítky (220-230) sú po stranách ohnuté do výšky a utvárajú hranu, ktorá im umožňuje liezť aj po stromoch. Predočný štítok je jeden.

Výskyt a potrava:
Obýva teplejšie lesy, kroviská, zarastené okraje polí, parky a záhrady. Uprednostňuje opustené chaty, stodoly, ruiny, najmä staré hradiská. Hojnejšie sa vyskytuje iba v Malých Karpatoch, v predhoriach Štiavnických vrchov a vo Vihorlatských vrchoch. Inde je zriedkavá. Živí sa myšovitými hlodavcami, vtákmi a jaštericami. Požiera aj uhynuté jedince. Zimné úkryty opúšťa koncom apríla alebo začiatkom mája. Pári sa v máji. Vajíčka v počte 5-8 znáša do starých pňov, do hnijúcich povalových trámov, opadaného lístia i raždia. Mláďatá sa liahnu v auguste a v septembri a merajú asi 20 cm.

Rozšírenie:
Tento druh užovky sa vyskytuje prakticky v celej južnej a strednej Európe a západnej Ázii . Jedná sa o teplomilný druh, ktorý sa ku nám rozšíril z južnejších oblastí Európy. Obľubuje hlavne kamenisté južné stráne, vyskytuje sa často v černičištiach, kde má prirodzený a bezpečný úkryt. Rada sa vyhrieva na slnečných miestach, avšak při horúčavách vyhľadáva skôr tieň.

Upozornenie:
Hoci tento had požiera aj vajcia vtákov, je užitočný pri vyrovnávaní populácie hlodavcov. Nakoľko v našich končinách žije relatívne málo jedincov, ktorí sú zároveň veľmi plachí zasluhuje si zvýšenú ochranu. Útočí ozaj len pri vážnom napadnutí, väčšinou si človeka všimne s predstihom a zuteká do bezpečia.

Užovka hladká

Trieda : Reptilia/plazy
Rad : Squamata/šupináče
Čeľaď : Colubridae/užovkovité

Základné informácie:
Latinsky Coronella austriaca je európský nejedovatý had. V súčasnosti sú uznáváné tri poddruhy: Coronella austriaca austriaca, Coronella austriaca acutirostris a Coronella austriaca fitzingeri. Poddruh Coronella austriaca acutirostris poznáme zo severozápadu Pyrenejského poloostrova. Poddruh Coronella austriaca fitzingeri z južného Talianska. Existencia tohto poddruhu je ale niektorými autormi zpochybňovaná.
Ako jediná užovka svojeho rodu rodí živé mladé a teda je to jediná užovka, ktorá má takéto rozmnožovanie a žije na území SR. Tento druh užovky inak žije po celej Európe od Škandinávie cez Taliansko a Slovensko až po Turecko.

Vzhľad:
Tento had má 50-60 cm vo výnimočnom prípade až 82cm. Najdlhši nájdený jedinec meral 92 cm. Priemerne sa dožívajú 10 rokov, rekordom bola 14-ročná užovka. Má plochú-oválnu hlavu a ako jej druhový názov napovedá telo ma veľmi hladké. Okolo tela má 19 radov šupín. Rostralní štítok na hlave má trojuholníkovitý tvar, ktorý hlboko zasahuje do štítka internasálneho. Nekedy ho dokonca rozdeluje. Užovka má jeden (vzácne dva) predočné štítky a dva zaočné. Za očami má dva páry týlnich štítkov, nekedy dva a tri, vzácne potom jeden a dva. Horných retnaných štítkov má väčšinou 7, vzácne 8. Análný štítok pod ocasom je jeden, nekedy je ale rozdelený na dva.

Ľudia si ju často mýlia s jedovatou vretenicou, na ktorú sa podobá zafarbením tela. Od vretenice sa však líši guľovitou zreničkou, dlhším chvostom a oválnou hlavou. Ďalšími znakmi sú podkovovitá škvrna za hlavou, ako aj tmavé pásy od ústneho otvoru ku krku. Samce majú sfarbenie červenohnedé, samičky sivohnedé. Z podkovovitej škvrny vychádzajú dva pozdĺžne pásy prechádzajúce v škvrny, ktoré dokážu vytvoriť vzhľad veľmi podobný kresbe chrbta vretenice . Brucho býva žltočervené až sivé, nie sú výnimočné ani škvrny.

Vývoj:
Chladné obdobie prečkáva v skalných puklinách, ale aj pod pňami. Vytráca sa zväčša v októbri a vylieza v marci. Párenie prebieha hneď po prebratí zo zimného spánku - v apríli. Medzi samcami prichádza k súbojom o samicu. Je to vajcoživorodý druh. Mláďatá sa liahnu v auguste až septembri. Nie je výnimkou aj 15 mláďat dosahujúcich dĺžku okolo 18 centimetrov s výraznejším sfarbením ako dospelé jedince. Hlavnou potravou sú jašterice, ktorých má v teritóriu relatívny dostatok, slepúchy, ale aj iné hady, hmyz a z cicavcov hlavne myši. Je u nej známy aj kanibalizmus. Korisť najprv zadusí obtočením okolo tela .